reklama

You - money - I - killyou!

Toto je tretie a posledné pokračovanie mojich najbizarnejších zážitkov z autostopu, ale dal som mu bulvárnejší titulok, aby sa dnešné blogy v stánkoch lepšie predávali. Okrem you-money-I-killyou sa dočítate aj o štedrom Nemcovi a paranormálnom Čechovi, ale vôbec nič o odluke cirkvi od štátu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Najlepšie precvičenie cudzích jazykov
Túlali sme sa dvaja chalani s batohmi na chrbte Bruselom, až sme sa zatúlali do štvrte s prudkým poklesom radosti domácich z výskytu turistov. Zrazu nás obstali štyria možno 15-roční mladíci (my sme mali 17, takže sme boli vo výraznej intelektuálnej prevahe) a začal asi takýto priateľský anglicko-slovenský dialóg:
- You give us money or we kill you!
- (nechápavo krčíme plecami)
- C'mon, give us all your money!
- Čože?
- You understand English? Give us money!
- Prepáčte, ale bohužiaľ vám nerozumieme.

Vlastne som ešte zabudol dodať - áno, rozumiem celkom dobre po anglicky :-), ale čo urobíte, keď od vás na ulici niekto v cudzej reči začne lákať peňaženku? Prvé, čo nás napadlo, bolo získať čas, a tak sme predstierali, že vôbec netušíme, čo od nás parta eminemov v tmavej podvečernej ulici asi tak môže chcieť. Že by sa chceli opýtať na cestu? Alebo potrebujú poradiť s domácimi úlohami?
Finta v prvom momente zabrala a drsňáci začali byť trochu netrpezliví, keď zistili, že nešťastnou náhodou natrafili na polodementných príslušníkov neznámeho slovanského kmeňa . Angličtinu preto začali dopĺňať pantomímou a predstavenie ďalších pár minút vyzeralo asi takto:
Y-O-U - vraví chalan najzreteľnejšie a najpomalšie, ako dokáže, a ukazuje pri tom na mňa prstom
G-I-V-E M-E - dôkladne hláskuje a ukazuje pri tom prstom na seba
MONEY - šuští prstami a predvádza peniaze
OR I K-I-L-L - znázorňuje prstom podrezávanie (vlastného) hrdla
YOU!! - víťazoslávne ukáže na mňa.
"Fakt netušíme, čo od nás chcete," konštatujeme bez mihnutia oka, po slovensky dopĺňame pantomimickým krčením pliec.
Parta je bezradná, ale vzdať sa nehodlá. Zatiaľ je to remíza, ale stoja okolo nás a nechystajú sa odísť, stále opakujú svoju nezmyselnú žiadosť, ktorej nikto nerozumie :-).
Asi po piatich minútach to začína pripomínať pat a tak musíme zmeniť taktiku. Necháme si ešte raz zopakovať žiadosť a zatvárime sa, že sme zrazu pochopili - ahaaaa, prečo ste to len nepovedali hneď!? :-) Snažím sa vydolovať zo seba všetky zvyšky predstieranej ľahostajnosti a (zrazu už po anglicky, surprise surprise :-) zahlásim: myslíte si, že keby sme mali nejaké peniaze, tak by sme sa prechádzali po tejto štvrti - ukážem okolo a snažím sa tváriť čo najpohŕdavejšie - takto večer?
Tento argument musí znieť dosť logicky, aj keď nie je pravdivý, keďže v batohu máme drahocenných (a požičaných) sto mariek. Ale naozaj, ktorý idiot by sa tu len tak prechádzal a mal pri sebe peniaze? Na sekundu eminemovia zaváhajú nad našimi argumentami a tak prichádza kľúčový moment - zatvárime sa, že týmto považujeme vec za vyjasnenú a vybavenú, a s ľahostajnou tvárou vykročíme okolo banditov preč, úzkostlivo sa snažiac pokiaľ možno sa o nich ani neošuchnúť :-) Nie je mi všetko jedno a rozmýšľam, ktorý z nich drží vo vrecku nôž, ale taktika je úspešná - zostávajú stáť a nechajú nás odísť.
Začínam byť hrdý na to, ako rozumne a pokojne som sa zachoval, no kamarát ma hneď uvedie do perspektívy prvou a poslednou vetou, ktorú sme si o incidente vymenili: "Chlapci sa hrajú." :-)

Najštedrejší vodič
Normálne sa vás vodič na stope (aspoň zo slušnosti) pýta, čo robíte (čo študujete), ako dlho ste v jeho krajine, čo ste už videli a ako sa vám páči. Ak sa vás niekto navyše opýta aj to, PREČO vlastne stopujete a prečo nejdete vlakom, koľko máte rokov, či máte priateľku, čo robia vaši rodičia, a to všetko ešte PREDTÝM, než vám dovolí nastúpiť, je to už trochu priveľká slušnosť :-)
Stalo sa nám to v Nemecku na čerpacej stanici - už sme tam trčali dlho a tak sme sa pýtali vodičov, ktorí nemohli ujsť, pretože mali práve v aute zastrčenú hadicu s benzínom, či by nás náhodou nechceli odviesť. Jeden z nich reagoval samými otázkami - prvé tri boli ešte v pohode, ďalšie tri už podozrivé, a po deviatich už bolo jasné, že je to zvrhlík, ktorý sa chce len ukájať cudzím súkromím a v skutočnosti nás odviesť vôbec nechce. Začali sme ho teda mierne ignorovať, nechali odísť k pokladni a medzitým sa snažili osloviť niekoho iného. O chvílu bol naspäť a hlási - nasadať.
Aha, takže on to vlastne myslel dobre! :-)
Poviem vám, v luxusnom klimatizovanom Mercedese sa nikdy nevezie tak dobre, ako keď vám vodič oznámi, že bude cesta trvať dlhšie, pretože sa po ceste musí zastaviť v blízkom prímorskom letovisku na svojej jachte! :-) Tak som bol prvý(a posledný)krát v živote na jachte, a o chvíľu sme už vystupovali na nemecko-francúzskej hranici. A ešte niečo - tu máte nejaké marky (vo výške nášho dvojtýždňového rozpočtu), aby ste si dovolenku poriadne užili! Teda, kŕmilo ma zadarmo už veľa vodičov, ale prechod priamo k hotovosti je príjemná zmena :-) Poučenie z krízového vývoja: neodpisujte vopred nemeckých čudákov :-)

Vodič s najlepšími paranormálnymi schopnosťami
Nočná jazda cez rumunské Karpaty je vždy čírym mystickým zážitkom. Absolvovali sme ju so ženou dvakrát, vždy v kabíne kamiónu (možno máte niekto iné predstavy o ideálnej doprave pre romantickú svadobnú cestu, ale to je vaša škoda :-) a na niečo také ťažko zabudnúť - ukolísaní monotónnym motorom a spánkovým deficitom, vynárajú sa vám z každého tmavého kúta pod horizontom bizarné príbehy - je to ako extáza zadarmo :-)
Cestou naspäť nás viezol cez celé Rumunsko popri juhoslovanskej hranici český kamionista, ktoré bol zjavne tiež bytostne prepojený s rumunskou mystikou - inak by sme jazdu asi ťažko prežili. Vecná príprava na jazdu spočívala v tom, že si starostlivo pripravil desať balíčkov s bankovkami nižšej hodnoty. Pri každej policajnej hliadke, ktorá nás zastavovala, potom len stiahol okienko a bez jediného slova podal jeden z balíčkov - policajt zamával a išlo sa ďalej. Také rumunské mýto za použitie ciest, ale bez nákladov na budovanie infraštruktúry :-)
Uprostred noci mi už oči klipkali a pohľad do čiernej čiernoty predo mnou nebol veľmi vzrušujúci. Zrazu sa strhnem na to, že vodič prudko vybočí zo svojho pruhu a zrazu ideme v ľavom. Šibe mu alebo zaspal, mihne mi hlavou, a vypliešťam oči dopredu. O ďalšiu sekundu sa v pravom pruhu mihne neosvetlený voz s partou veselých Rumunov - za ním sa zasa zaraďujeme doprava a ideme ďalej ako keby nič. Bolo absolútne vylúčené, aby vodič voz vopred videl - ako sa mu mohol uhnúť? Takéto veci skrátka asi vodič kamiónu v Rumunsku musí ovládať :-)

Najzvláštnejší dopravný prostriedok
Nikdy som nestopoval loď ani lietadlo, aj keď aj to sa . Nikdy sa mi dokonca nepodarilo stopnúť ani políciu, ako sa to stalo jednej kamarátke Češke v Anglicku - keď vedľa nej zastalo policajné auto, tak jej pekne stuhla krv v žilách, ale ukázalo sa, že policajt si jednoducho chcel s niekým podebatovať a napokon prečo by stopárovi nepomohol? (odviezol ju 150 kilometrov).
Párkrát som stopol aj taxík, vždy som sa zrejme naň pozrel dosť škaredo, pretože taxikár hneď začal sám vysvetľovať, že odo mňa peniaze chcieť nebude :-).
Najzaujímavejším stopom však bol prázdny autobus v Poľsku. Bolo to niekde na severozápade blízko pobrežia, kam sme sa dostali tragickou náhodou. Viezol nás uhladený navoňaný metrosexuál (určite bol jedným z prvých metrosexuálov v strednej Európe a dnes má na rodnom dome pamätnú tabuľu) a celý čas opakoval, že smeruje na "najlepsze miejsce v Polsce" - nechali sme sa teda ukecat, aj keď sme netušili, o čo pôjde, a najlepšie miesto v Poľsku bolo 300 kilometrov mimo našej trasy. Vyložil nás v prímorskom mestečku, my sme spravili dvadsať krokov smerom k moru a ocitli sa na pláži preplnenej slnečníkmi, dekami a ospalými turistami.
No fuj, uľavil si kamarát.
Bez mihnutia oka sme sa otočili a hrdí na to, že sme nepodľahli masovému turizmu, sme boli zasa na ceste.
Jednou z nevýhod ne stopovania je to, že sa nikdy v živote nedozviete, akú brzdnú dráhu má taký (prázdny) poľský autobus rozbehnutý na štvorprúdovej ceste. Ja to už viem: takú, že vás v žiadnom prípade nenapadne, že zastavil vám :-) Prebieha to potom takto:
30. sekunda : stopujeme ďalej.
1 minúta : niekto začne trúbiť. To asi nebude na nás.
90. sekunda: niekto stále trúbi. Aha, tam ten autobus. Začína nás nahlodávať červík pochybností. Ale autobusy predsa stopárom nezastavujú!
2 minúty: Autobus stále trúbi. Po objektívnom zvážení všetkých okolností (široko-ďaleko nie je nič iné okrem lesa a jedného trúbiaceho autobusu) usúdime, že nám naozaj zastavil, a dávame sa do zbesilého behu :-)

Ukáže sa, že vodič cestuje 300 kilometrov presne našim smerom - nie, nie po hlavnej trase, tu doprava, tu doľava, tam hneď odbočiť, ale PRESNE smerom na Slovensko. Je absolútne znechutený turistami, ktorých vozí na najlepsze miejsce v Polsce, a tak by rád odviezol aj niekoho príjemnejšieho. Tomu sa povie spriaznená duša!

Tomáš Bella

Tomáš Bella

Bloger 
  • Počet článkov:  338
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Osobná stránka: about.me/tomas.bellaSkúste aj môj blog 1vetou.sme.sk. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSurfujemTechnológie a myZábavaMédiáStalo sa, napísalo saSpoločnosťPostrehyFotoSúkromnéO blogoch

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu