Ak chcete schudnúť, prečítajte si celú dnešnú prílohu Zdravie, dozviete sa v nej totiž, aké svinstvá jete, napríklad:
Pod názvom šunka sa predávajú najrôznejšie výrobky z kusov mäsa a odrezkov. Prídavné látky pomáhajú z tejto nevábnej masy vyrobiť žiadanú šunku. Pomocou želatíny, dusitanov, fosforečnanov, rastlinnej gumy a aromatických látok. Vďaka fosforečnanom, ktoré v mäsových výrobkoch viažu vodu, môže byť až 30 percent váhy šunky voda.
Jogurtové a čokoládové polevy na müsli tyčinkách či sušenom ovocí sú omnoho škodlivejšie ako pravá čokoláda.
Paštéty sú zmesou hydinového alebo bravčového mäsa, masti, kože a vnútorností, pečene, korenín, soli, vajec, zahusťovadiel, arómy a konzervačných látok. Jednoducho sčítané, aj tie, čo sa honosia názvom lahôdkové, sú doslova kalorické bomby, ktoré obsahujú vysoké množstvo živočíšnych tukov a kuchynskej soli. Lahôdková bravčová paštéta napríklad obsahuje až 45 percent vody, 28 percent slaniny, 8 percent hovädzej pečene, 1,5 percenta vnútorností a len 2 percentá bravčového mäsa.
Pravá čokoláda obsahuje iba prísady, ktoré vznikajú pri spracúvaní kakaových bôbov - čistú kakaovú sušinu a čisté kakaové maslo. Namiesto kakaa výrobcovia stále častejšie využívajú rôzne náhrady. Ide napríklad o karabový prášok, teda mletý svätojánsky chlieb, ktorým sa v Stredozemí kŕmia ovce a ťavy.
"Tyčinky plné mlieka": Tzv. zdravé mliečne desiaty pre deti, ktoré denne vysiela reklama, obsahujú dvakrát toľko tuku ako Happy Meal vo fastfoodoch.
Vôľa by bola. Premiér Mikuláš Dzurinda je "vizionársky génius" a ministra financií Ivan Mikloša "vo svete predbehne iba šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan". Taký je odborný názor hokejistu europoslanca Petra Šťastného.
Ponovembrové príbehy. Tri krátke príbehy o tom, ako sa rôznym ľuďom rôzne zmenili životy po roku 1989 (príbehy začínajú od titulku "Život ľudí po novembri") vrátane človeka, ktorý do Komunistickej strany vstúpil až po revolúcii.
Zasa tie médiá! Zamestnanec Úradu vlády, ktorý použil 238-tisíc štátnych korún na zlepšenie propagácie vlastnej osoby v médiách, neporušil žiaden zákon. "Je zrejmé, že som sa stal obeťou adresnej diskreditačnej kampane," komentoval to Ladislav Setnický. Občania, ktorí sa ešte nestali terčom diskreditačnej kampane... nech sa prihlásia... ako vždy u Žinčicu .
Čo že to bolo našou najhoršou vlastnosťou? Štedrosť? Veľkí zahraniční investori vytvorili na Slovensku v posledných dvoch rokoch 9839 pracovných miest. Štát im pri tom priamo alebo nepriamo asistoval celkovou podporou 15 miliárd korún. Znamená to, že každé pracovné miesto vzniklo vďaka štátnej pomoci v priemernej hodnote 1,5 milióna korún. Väčšina pracovných miest je zameraná na výrobu, takmer žiadne na výskum a vývoj. " Väčšina doterajších investorov by podľa nových pravidiel už nedostala ani korunu ," vyhlásil nový minister Malchárek.
Nie tak rýchlo... "Speňažením výberu chirurga a pôrodníka sa otvára cesta k speňaženiu výberu ďalších špecialistov a celé to speje k vytvoreniu privilegovanej klientely vo verejnom zdravotníctve", hovorí Ivan Štulajter v komentári, ktorí rozoberá zdanlivo nevinný a užitočný nápad umožniť ľuďom priplatiť si za výber konkrétneho lekára. " Keď to preženieme ad absurdum, banálne operácie bohatých budú robiť najlepší špecialisti a ťažké operácie chudobných neznámi začiatočníci."
Les do každej rodiny. Skoro každá rodina na Slovensku vlastní kus lesa, znie značne odvážne tvrdenie v téme , kde sa dozviete, ako môžete zistiť, či aj vy nejaký les nevlastníte, a čo s ním potom budete môcť robiť :)
Lacno alebo radšej bezpečne? Európski výrobcovia sa vyhrážajú, že najnovšia smernica Európskej únie spôsobí zdraženie liekov, mydiel, čistiacich prostriedkov, líčidiel, áut, nábytku aj počítačov. Smernica REACH totiž nariaďuje výrobcom do jedenástich rokov otestovať a zaregistrovať desaťtisíce chemikálií používaných pri výrobe rôznych produktov.
Retro. Američania a Briti v Iraku používali granáty s bielym fosforom, čo síce nie je oficiálne zakázaná chemická látka,
ale postihnutým veľkú radosť aj tak nerobí. " Dokument talianskej televízie začiatkom mesiaca uviedol, že vo Fallúdži túto muníciu použili proti neozbrojeným mužom, ženám aj deťom, ktoré zhoreli na kosť. " Americká armáda tvrdí, že je to nezmysel a fosfor civilistov nezasiahol.
Medzitým Poliaci uvažujú o tom, že si nechajú na svoje územie umiestniť americké rakety a schovajú sa pod americký protiraketový dáždnik. V rámci povolenej odchýlky obranného systému tak možno bude zadarmo chránené aj Slovensko? :-)
V rubrike Ľudia a udalosti je zaujímavé pripomenutie Norimberského procesu. Stovky článkov z tejto rubriky sa inak zhromažďujú na špeciálnej adrese encyklopedia.sme.sk , ak hľadáte len tak niečo zaujímavé na čítanie, určite ju vyskúšajte.
Hvorecký na hrad do čítanky! :-) Michal Hvorecký vydal novú knihu, okrem slovenčiny čoskoro vyjde aj v češtine a nemčine. V SME nájdete rozhovor s ním (platený) a jednu aj druhú minirecenziu.
Prečo už nechodím do kina. V celej Európe výrazne klesá počet návštevníkov kín, najviac však na Slovensku (článok z online vydania) - za tento rok až o tretinu (!). Ešte skôr, než sa ozvú producenti, že na vine je zlý internet, z ktorého si ľudia sťahujú pirátske nahrávky, mám tu dve osobné poznámky vysvetľujúce, prečo som ja do kina prakticky prestal chodiť, hoci ešte pred dvoma-troma rokmi som ho navštevoval približne 5-10krát mesačne).
1. Stratégia " Príďte sa do kina nažrať". Kiná chcú zarobiť na pukancoch, výsledkom je, že ak ste citlivejšia povaha, nemôžete sa do kina vybrať na nič iné ako na komédiu, pretože pri dráme chrúmanie za vašimi ušami naozaj, naozaj obťažuje. Chodili sme radi napríklad do Charlies (aj niekoľkokrát týždenne), až do času "rekonštrukcie", po ktorej sa toto kino pre mňa stalo nepoužiteľné, pretože aj tu začali fungovať pukance.
2. Stratégia " Príďte do kina ohluchnúť". Mentálne nedostatoční správcovia kín v multiplexoch sa správajú ako malé deti, ktoré dostali do rúk rapotačku a musia s ňou rapotať celý deň bezprestania, aby o rapotačke aj ostatní vedeli. Nikto im nepovedal, že zvukový výkon nemusia využívať celý. Výsledkom je, že človek s normálne vyvinutým sluchom strávi film s rukami na ušiach (už sa mi to stalo dvakrát). Samozrejme, tento problém sa vyrieši sám, pretože citlivosť sluchu veľmi rýchlo degraduje a po desiatich predstaveniach vám to už až tak vadiť nebude (už nikdy). Majitelia kín by si každopádne za tento príspevok k hluchote slovenského národa zaslúžili zastrkávať triesky pod nechty trestné stíhanie.
(Samozrejme, okrem multiplexov máme aj vysokoškolské kluby a malé kiná, bohužiaľ po ôsmich rokoch v Bratislave mám už veľký problém nájsť v nich niečo dobré, čo som už nevidel aspoň dvakrát.... tých päť rokov na výške je na zvládnutie kompletnej ponuky tak akurát)
Výsledkom týchto dvoch jednoduchých zmien v kinách je, že sa väčšina z tých bratislavských (situácia v menších mestách bude zrejme úplne odlišná) absolútne nepoužiteľná pre dospelých a ich cieľovou skupinou sú výhradne puberťáci. Konkrétne sú to tínedžeri, ktorí ešte nemajú doma rýchly internet a z nejakého dôvodu nie sú napojení na dobre fungujúcu sociálnu sieť výmeny nelegálnych filmov. Informatizácia ale postupuje, verím, že sa čoskoro aj oni napoja a veľké kiná konečne postihne smutný osud, aký si absolútne zaslúžia.
