Dnešné deti už nečítajú knihy? Super!

Autor: Tomáš Bella | 9.10.2009 o 10:35 | Karma článku: 16,87 | Prečítané:  17531x

Na blogu Martinusu vyšiel prototyp klasického alarmistického textu "Budúca slovenská yntelikencia", ktorý je príkladom nepochopenia elementárnych základov vplyvu technológií na spoločnosť a historického vývoja ľudských zručností.

Autor Juraj Šlesar narieka, že deti dnes už nečítajú, chradne im gramatika, sú obmedzené a vôbec, tento svet nedopadne dobre:

Čísla hovoria jasne – počas školského dňa nečíta knihy 45,9% respondentov. Ak k tomu pridáme ďalších 25,7% respondentov, ktorí čítajú len menej ako 15 minút denne, zistíme, že nám vyrastá generácia, z ktorej takmer tri štvrtiny nečíta, alebo číta zanedbateľne.

Naozaj, nečíta? Ani manuály? Ani blogy? Ani esemesky? Ani e-maily? Ani Twitter? Ani Facebook statusy? Vážne nič nečíta?

Je to, samozrejme, nezmysel; po prvé, samotné tvrdenie, že deti menej čítajú knihy, je dosť pochybné (skúste aj tu). (Ozaj, vedeli ste, že dnešné deti vedia vďaka internetu a mobilom písať lepšie, ako v minulosti?)

Po druhé, aj keby sme prijali, že knihy sa čítajú oveľa menej, tak dnešné deti každopádne čítajú viac, ako kedykoľvek predtým v histórii, ibaže technológia na čítanie sa zmenila.

Čo chcú alarmisti povedať je, že sa viac čítajú iné médiá a menej knihy a že toto je z nejakého dôvodu zlé.

V duchu klasického postrehu "Každá technológia vynájdená pred mojou tridsiatkou je prirodzená, každá vynájdená keď som mal 30-60 je podozrivá a tie vynájdené po mojej šesťdesiatke sú už čistý diablov vynález" sa to dá pochopiť - všetkým nad 25-30 rokov sa zdajú knihy prirodzenejšie ako Facebook (aj mne).

Okrem toho máme prirodzenú tendenciu vlastné záľuby považovať za dôstojné a prospešné a cudzie za zvláštne a nepochopiteľné.

Ale stačí si prečítať trebárs niečo z tohoto:
The Experts Speak: The Definitive Compendium of Authoritative Misinformation
(áno, viem, hrubé knihy, komu by sa chcelo čítať! :)

...alebo napokon čokoľvek iné zo vzdialenejšej histórie médií a technológií, a dočítate sa napríklad, že:
  • mnohí vplyvní starogrécki filozofi boli proti zapisovaniu slov na papier, pretože to umožňovalo odtrhnutie myšlienok od autora a ich prekrútenie a znehodnotenie skutočného vedenia
  • po vynáleze knihtlače začalo dlhé obdobie morálneho boja "intelektuálnych a morálnych elít" proti knihám, ktoré narušia mravy spoločnosti (!)
  • prvé noviny boli považované za definitívny klinec do rakvy morálky civilizácie (bol to čistý bulvár)
  • príchod rádia bol zvestovaný ako zabiják kníh
  • televízia bola prorokovaná ako zabiják starého dobrého rádia (z ktorého sa zrazu stala prospešná technológia a zrazu sa zdôrazňovalo, ako podnecuje fantáziu, vzdeláva... - ako keby to tak nebolo už pri jeho vzniku, keď sa o ňom hovorilo ako o antikultúrnom vynáleze)
  • Technológie (médiá), ktoré boli len v poslednom storočí obvinené z toho, že zabijú knihy a pokazia mládež: rádio, televízia, časopisy pre mladých, počítačové hry, e-mail, chat...
Inými slovami: v histórii neexistovalo žiadne obdobie, kedy by sa dospelí nebáli, že nejaké nové médium kazí mravy a schopností mladých, a neexistovalo žiadne médium, ktoré by nebolo terčom takejto kritiky.

Sú teda len dve možnosti: buď ľudstvo od svojho vzniku ide stále len dolu kopcom (dúfam, že všetci, čo si to myslia, by naozaj radšej žili v stredovekej osade v 14. storočí), alebo sa jednoducho tí, ktorí sa obávajú o mravy a schopnosti mladých a katastrofálne dopady zániku starých mediálnych zručností, vždy a úplne konzistentne mýlia (pravdepodobne to má dobré evolučné dôvody, prečo máme tendenciu takto uvažovať a nové veci apriórne odmietať - pre ľudí tisícročia pred nami to bola najlepšia stratégia prežitia).

Áno, deti dnes menej čítajú Tajovského a Timravu a môj tip by bol, že to zmenšuje ich schopnosť písať hatallovskou slovenčinou.

Ale nariekať nad tým je ako plakať, že už dnes máloktoré dieťa vie poorať pole alebo utkať si nohavice, v ktorých sa vyberie ráno 7 kilometrov pešo cez snehové záveje do najbližšej malotriedky.

Áno, čítanie kníh je romantické, rovnako tak oranie poľa (to druhé aspoň pre toho, kto naň len spomína), ale je to romantika technológie, ktorá už stratila svoju výlučnosť a v rebríčku užitočnosti pre život sa posunula nižšie, tak ako ona pri svojom vynájdení odsunula iné médiá.

Jednoducho nie je žiaden dôvod, prečo by čítanie Timravy malo urobiť z niekoho dobrého a šťastného človeka skôr, ako sledovanie prednášky na Ted.com.

Kto apriórne stojí za Timravou len preto, že je vytlačená na mŕtvom strome (alebo vôbec apriórne obhajuje mŕtvy strom proti videoprednáške), neobhajuje morálku ani šťastie detí ani prospech pre spoločnosť, ale jednoducho len bojuje za médium svojho detstva, lebo to bolo jeho detstvo - bez ohľadu na to, čo urobí šťastné deti dnes.

Krasopis, gramatika alebo schopnosť poorať pole sú zručnosti, ktoré nemajú žiadnu hodnotu samé o sebe - v minulosti im bola pridelená hodnota, pretože pomáhali prežiť v spoločnosti a posúvať ju dopredu.

Keď však chcete od svojho dieťaťa, aby vám naprogramovalo videoprehrávač a zrešeršovalo za 30 minút 20 zdrojov z internetu, nemôžete od neho zároveň chcieť, aby si zachovalo aj všetky vaše staré znalosti a zvyky - jednoducho niektoré, ktoré už preň nie sú potrebné, vypustí, aby mohlo nabrať iné.

Automatická obrana všetkého, čo sme poznali ako mladí, je úplne prirodzená a ľudsky pochopiteľná. Ale ľudia, ktorí naznačujú, že práve vďaka čítaniu kníhu sú vzdelanejší, by mali byť schopní aj trochu racionálnej analýzy a pohľadu do histórie - ak toho nie sú schopní, tak, ehm, nečítali tie knihy zbytočne?
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Prečo Fico potrebuje kaviareň?

Rovnako ako Fico, aj Rezník bude len ťažko presviedčať demokratickú verejnosť, že sa zmenil.

DOMOV

Polícia si nahrala preberanie úplatku na Vysokej škole Sv. Alžbety

NAKA tiež obvinila šéfa daňovej kontroly.

EKONOMIKA

Hypotéku pre mladých zrušia. K podpore sa majú ľudia dostať inak

Aby ľudia vedeli, o koľko si reálne budú môcť po roku znížiť svoj základ dane, budú od bánk dostávať potvrdenia.


Už ste čítali?