Mafiáni, čo nechceli plazmu

Toto je tradičný bod zlomu konverzácie, ktorý sme zažili už mnohokrát: je to ako keď vám v cudzine niekto, netušiac o vašom pôvode, začne rozprávať, že Slovenky sú vo svojej povahe prostitútky, pretože inak by ich v západných bordeloch toľko nebolo, a že Slováci sú zlodeji, pretože kamarátovi na Slovensku ukradli auto. A je tu ten jediný moment, kedy sa musíte rozhodnúť, či zarazíte a strápnite rečníka rýchlym priznaním svojej národnosti.

- Moji rodičia sú z Ukrajiny, vraví odvážne moja žena.

Anketárka sa ale nenechá vyviesť z rovnováhy a dodáva: "Veď vravím, samí mafiáni!"

Teraz sa už so ženou nahlas chechceme (a anketárka je konečne v pomykove) - čo môže byť lepším spôsobom nadviazania kontaktu s potenciálnym zákazníkom, ako pokúsiť sa uraziť ho v prvých dvoch vetách spolu s rodičmi?

Anketa ma začína zaujímať - ktorá že to firma má takto dobre vyškolených zamestnancov? A na čo vlastne má anketa slúžiť?

- Je to firma Platinum. Môžete vyhrať plazmový televízor a dovolenku.
- Dobre, ale čo budete robiť s týmito údajmi? Na čo vám sú?
- Zaradíme vás do zlosovania...

Ešte nikdy mi nikto tak naliehavo nevnucoval plazmový televízor a tak definitívne odmietam poskytnúť svoje telefónne číslo aj akékoľvek ďalšie informácie, čo anketárku rozhnevá:
- Teraz môžem ten dotazník rovno vyhodiť! Bez telefónneho čísla je to nič! Teraz nemôžete nič vyhrať!

- My tú výhru radi doprajeme niekomu inému," snaží sa zmierniť trápnosť situácie moja dobrá žena, ale len sa to zhoršuje - anketárka nedokáže stráviť ťarchu informácie, že na svete sú ľudia, ktorí tvrdohlavo odmietajú vyhrať plazmový televízor, a znechutená sa poberá na odchod.

Stále sa smejeme a moja žena konštatuje: už Ťa vidím, ako o tom napíšeš!
Keby len mafiánov, samé veštice tam majú!